Tentoraz vyšiel s platením rad na mňa, takže kým všetci počítali peniaze, ja som mohla spokojne dopiť svoj drink. Do rúk mi nasypali úctyhodný počet eur, takže som parádne štrkala, kým som došla k baru. Všetci sa už vytrepali von, takže som v kaviarni ostala sama a čakala kým môžem zaplatiť. Neviem koľko peňazí som mala v dlani, ale keď som odrátala správny počet, peniaze mi ostali. Ako to rátali? Zvyčajne platíme vždy viac, a keď platím ja, prachy mi ostanú. Asi začnem platiť už iba ja. Náhoda. Kebyže som taká sviňa, peniaze si nechám. Veď všetci vedeli koľko majú za seba zaplatiť. Ale nie. Zobrala som bloček a vybrala sa za nimi von.
„Hej, počúvajte, vy neviete rátať?“ zaštrkotala som peniazmi uložených v dlani.
„Čo ostali?“ nechápavo na mňa pozerali. Tak ich pozornosť som získala rýchlo. Veď išlo o prachy.
„No takmer tri éčka, tu máte bloček, skontrolujte to.“
„Ty musíš Naty už stále platiť!“ Smiali sa baby, načo som sa k nim pridala.
„To vieš! Aby som nabudúce doplácala.“
„Tak si to rozdelíme nie?“ ozvala sa Nika, zatiaľ čo jej frajer kontroloval bloček osvietený mobilom.
„Ja byť tebou, tak si tie peniaze nechám,“ pošepla mi Deniska do ucha.
Pokrútila som hlavou. „ Neblázni!“
Na zastávke sme peniaze znova prerátavali. Stále však boli v mojich dlaniach. Neznášala som kovové. Vždy mi potom z nich smrdeli ruky. Bŕ.
„Tak každému dajte po 50 centoch, preboha.“ Snažila som sa to urýchliť.„O chvíľu nám ide autobus, tak si švihnite.“
Mrkla som na hodinky. Mali sme čas. Nevadí.
Nakoniec peniaze z mojich rúk putovali k svojim majiteľom.
„Za to že si platila, tak ten zvyšok si nechaj.“ Ha, dobré, dneska som ešte aj zarobila. Takéto večeri by sa mohli opakovať častejšie.
Komentáre