Čo píše život teenagera

     Doma som nemala veľmi čo robiť, a keď som sa náhodou pozrela z okna a uvidela neznámeho fešáka kotúľať pneumatiku od auta, zastavila som a kochala sa. Očividne tam mal aj malú sestričku, a v aute sedela jeho mama. Všetci traja neznámy. Najviac ma zaujímal on. Vyšší, vlasy na ježka, biele Nike tričko a módne, vyšúchané rifle. Môže to byť. Aj častejšie by sa takí chalani mohli vyskytovať v okolí môjho paneláku. Žiaľ, pneumatiku naložil do auta, a po zabuchnutí kufru, si sám sadol na sedadlo šoféra. Och, tak dokonca chalan s vodičským preukazom. To auto ale asi nebolo jeho. No nič, aj tak som ho asi videla prvý a posledný krát. Ale bolo to príjemné rozptýlenie.

    Začula som pípnutie správy, tak som pribehla k telefónu. Bola to iba kamarátka s novinkou o jej vzťahu. Zablahoželala som jej, a ľahla som si na posteľ. Pustila som si obľúbené rádio a započúvala sa. Nechala som plynúť čas. Aj tak som sa nikam nechystala a neponáhľala.

      Nevidela som Martina už presne päť dní, tentoraz ma to veľmi netrápilo. V podstate som na neho ani nemyslela a nehypnotizovala som telefón. Vtipné, ako som sa minulý týždeň kvôli tomu trápila a teraz nič. Išla som na internet, a na sociálnej sieti, si klikla práve na neho. Zjavili sa mi fotky z nejakej diskotéky. Asi z tej narodeninovej. Fotky s kamarátom, spoznala som tam Lukáša, znova iní kamaráti, a potom nejaká baba. Fotka v objatí, sedela mu na kolenách a široko sa usmievala do objektívu. Blondínka. Hlavne že mi tvrdil, vraj jemu sa blondíny nepáčia. Fotka je toho jasným dôkazom.  Pichlo ma pri srdci. Preklikla som to radšej ďalej. Znova tá istá baba, nalepená na ňom. Nevyzeral, že by mu jej prítomnosť prekážala. Rozhodne nie. Do toho mi napísal Matúš. Vzdialený ex frajer, čo u mňa nocoval ale nepretiahol ma. A potom mal s tým asi problém, že som mu nedala. Alebo aký bol vlastne dôvod nášho rozchodu. Nemala som na neho veľmi náladu, a dlhú dobu sme o sebe nemali žiadne informácie. Neprekážalo mi to, v Martinovom náručí som na neho úplne zabudla.

„Ahoj ako sa máme?“ čítala som. Tak na toto môžem odpísať.

„Vynikajúco, ty sa pochvál.“

„Ja tiež super, a čože si taká spokojná?“

„To nie je podstatné, hlavne že ja viem dôvod,“ odbila som ho a stlačila odoslať.

„Ale no tak, veď povedz, kamarátom sa také veci hovoria.“

Jaj, veď my sme predsa kamaráti.

„To je jedno,a čo tvoj dôvod skvelej nálady?“

Dlhšia pauza. Čakala som na jeho odpoveď.

„Akože my dvaja sme skončili?“ prekvapil ma otázkou.

„My už dávno, pokiaľ viem.“

„Ale ako kamaráti.“ Ja som nikdy kamarátka už potom byť nechcela môj milý.

„Ale čoby.“

„Ak máš nejaký problém si so mnou písať, tak povedz.“ Pauza. Nechcelo sa mi odpisovať.

Odbehla som od počítača a išla si uvariť čajík.

„Žiadny problém, musím ísť tak si uži deň, pá.“ Odhlásila som sa.

    Čaj chutil výborne. Ale chrobáka pochybnosti v mojej hlave, nedokázal utíšiť. Matúša som neriešila, nezaujímal ma. Ale čo Martin a tá baba? Isto to bola vzdialená príbuzná. Žartujem, nie som naivná.

   Potom čo som strávila poludnie prechádzkou s kamarátkou a jej psíkom, perfektne som si zresetovala a vyčistila hlavu. Po prihlásení na sociálnu sieť, som jednoduchým kliknutím zrušila priateľstvo s Matúšom. Nechcela som už byť s ním viac v kontakte. Jeho fotky, vo mne vyvolávali staré spomienky, a komentáre od jeho novej priateľky som tiež čítať nepotrebovala. Celkom rýchlo si našiel ďalšiu. A čo, však aj ja som niekoho mala. Lenže Matúš bol iba na dlhodobé vzťahy, a Martin je z iného súdku. Úplne. Neporovnateľní.

      Cez víkend som s poľutovaním zistila, že nové čižmy musím ísť zreklamovať. Podarilo sa mi ich poškodiť. Oškrieť, a presne aj viem kedy sa to stalo. Múrik, Martin, trhané pohyby. Tam. Vrátili mi peniaze, a za ne som si rýchlo do vedľajšieho obchodu utekala kúpiť nové. Krajšie, kvalitnejšie a o dvadsať eur drahšie. A čo, a čo, ja si to predsa môžem dovoliť. Keď už som sa tak rozbehla, musela som predsa obzrieť aj ostatné no obchody. Výsledkom bola o niekoľko ďalších eur ľahšia peňaženka, a o niekoľko igelitových tašiek navyše. Zistila som tiež, že ruky sa mi znova nekontrolovateľne triasli. Problém bol spať. Tentoraz som možno bola v strese. Z tých fotiek. Mala som dôvod žiarliť?