Deň bol dlhý a mňa čakal ešte večer s Michalom. Počula som parkujúce auto pri našej bráničke, to bude on. Hodila som na seba kabát, omotala šál okolo krku a zamkla za sebou dvere. Privítali sme sa bozkom, akoby sa nič nebolo medzi nami stalo. Žiadne nevrlé rozlúčenie a tresnutie dverami auta akoby sa nekonalo. Nechcela som si to u neho pokaziť. Vyvíjalo sa to správnym smerom a tak som chcela aj pokračovať.
Čas sním mi znova preletel až moc rýchlo. Srdce mi ešte stále silno tlčie akoby mi chcelo dať najavo že jeho city sú tentoraz pravé.
Zaviezol ma do blízkeho mesta kde pracoval. Chcel mi ukázať a vysvetliť ako trávi čas keď nie je so mnou. Prešli sme sa okolo oplotenej budovy so strážnymi psami akoby Michal pracoval vo väzení a nie vo výrobnom podniku. Opretý o kapotu auta sme si v objatí vychutnávali ticho okolo nás. Ten pokoj na mňa pôsobil blahosklonne. Michal si ma pritiahol k sebe bližšie aby dosiahol na moje pery. So stúpajúcou vášňou sme sa trochu viac zapreli do kapoty auta, až spustilo alarm.
„Asi chce, aby sme išli dovnútra,“ usmial sa na mňa Michal s iskriacimi očami.
„Má pravdu, už mi odmŕza nos.“ Gentlmansky mi otvoril dvere a počkal kým nasadnem. Nebolo tam o moc teplejšie než von, preto som sa hneď pritúlila do jeho teplej náruče. Opretý o seba, sme počúvali hudbu a vychutnávali si vzájomnú blízkosť. Minúty plynuli, ale čas bol posledný na čo som myslela. Bolo mi neskutočne. Dokonalo. Jeho bozkov som sa nemohla nasýtiť.
Zrazu šepol : „ľúbim ťa“. Spracovávala som jeho slová, stále nalepená na jeho ústa. Nemala som vo zvyku vyjadrovať svoje pocity tak skoro, preto som rozmýšľala kedy mu to tiež povedať. Počas tých úžasných chvíľ, plných šťastia som vedela že je to správne a city tam naozaj sú. Pozrel sa mi do očí, akoby vedel čo sa mi prehráva práve v hlave a znova mi povedal tieto dve magické slová.
„Aj ja teba... ľúbim.“ Nuž, vidieť že to nehovorím často, prax v tom nemám. Ale Michal ma od šťastia skoro rozpučil, tak silno ma stisol. Krásne nám bolo. Eskimácke bozky, pery, jemne, sladko, vášnivo...
Bolo to len naše štvrté rande, ale pri ňom som mala pocit akoby sme sa poznali už niekoľko rokov. Pri ňom som vedela, že znova začnem veriť na lásku. Takú blízkosť akú som medzi nami som cítila, som nezažila ešte s nikým iným. A bola som z toho nadšená. To puto medzi nami, len tak hocičo nezničí... Dnes asi ani nezaspím, budem sa prihlúplo usmievať.
Komentáre