Škola ma vyciciava, vzťah ma vyciciava. Končím s ním! Kašlem na takého chlapa! Nájdem si lepšieho. Zase mi vyšiel ďalší vzťah. O svojom rozhodnutí ho budem informovať cez sociálnu sieť na ktorej tak rád vysedáva. Radšej, než so mnou a naživo. Tak ako on ku mne ja k nemu. V piatok pôjdem na koncert a tam si nejakého zajačika ulovím. Zas slobodná a nezávislá. Už to len povedať druhej osobe.
„Si doma?“ našla som si správu vo svojej e-mailovej schránke. Telom mi prebehla triaška. Radosti, že sa znova uvidíme? Obáv, čo mu poviem? Chcela som sa sním dnes rozísť. A to aj urobím.
„Môžem byť hocikde, tebe na tom aj tak nezáleží.“ Odpísala som tvrdo.„Hocikde a s hocikým...“
„Tak to ja už neviem.“ A čo ty vlastne chlap vieš? Iba sám na seba myslíš! Zvyšoval sa mi tep aj rýchlosť prstov na klávesnici ako som zúrivo ťukala ďalšie slová.
„Je ti jedno kde tvoja frajerka trávi čas, s kým je a čo s ním robí?“ Chcela som ho vyprovokovať k nejakej emócii lebo bol chladný ako ľadovec. Ak nezareaguje, je to definitívna bodka.
„A čo aj riešiš nejakých iných?“
„Záleží ti na tom?“ Samé otázky, žiadne odpovede.
„A nie? Nenašla si si za mňa náhradu?“
„S tebou už nemôžem rátať...“ konečne aspoň nejaký záver z toho vyplynul.
„To ti neviem takto z hlavy povedať.“ Tak to ma rozosmialo a rozčúlilo zároveň. Tak načo máš potom tú hlavu? Na okrasu?!
„Tak to povedz od srdca...“ Ťažká úloha by som povedala. Asi ju nezvládne. Bezcitný sebec to je.
„To sa nedá takto... Už to nie je ako na začiatku.“ A čo si čakal? Nevideli sme sa skoro mesiac! Toľko času bez kontaktu schladí.
„Tak vidieť ťa ešte chcem.“ Svietilo mi na obrazovke. Ale nepovedz. Ja už ale nie.
„Nemá to význam. Nikam to nesmeruje. Iba ku koncu. Nechcem sa už viac pre teba trápiť.“ Vypnutím počítača sa mi zapli slzy. Viem, rozišla som sa sním ja. Ale aj tak to bolí.
Komentáre