Aby som sa úplne nezbláznila z toľkej školy, potrebovala som sa zamerať aj na iné objekty. Teda, na chlapov. Po nedávnom rozchode, som znova bola voľná a už pripravená na niekoho nového. Možnosti v našom meste sa mi však nepozdávali. Lákal ma iný chalan. Z neďalekého mesta. Hodinu autom a som tam. Alebo skôr on tu. Namotal ma už prvou vetou, ktorú mi napísal. Hej, internet je ničiteľ vzťahov. Ale tiež aj spája ľudí. Obaja sme mali záujem o jeden druhého. Páčil sa mi. Podobné záľuby a názory boli ďalšie veľké plus.
....“moje ruky si nájdu k tebe správnu cestu a potom ťa budú pomaličky ťahať ku mne až pokým nebudú mať moje pery na dosah tie tvoje..“ Omáčky. Namotávky. Ale tie som presne po rozchode potrebovala. Znova mať ten pocit že má o mňa niekto záujem, že si znova s niekým rozumiem, že ma chápe a vie vypočuť. Možno som bola stále trochu rozhodená z toho že som znova sama, a preto som potrebovala niekoho pri sebe. No a Peťo mi do toho padol vhod. Dohodli sme sa, že sa budúci víkend stretneme. Nepoznali sme sa dlho, ale nemala som žiadny dôvod predlžovať čas nášho stretnutia. Načo? Pripadal mi milý, slušný, chápavý a naozaj charizmatický. Pri predstave že ho uvidím naživo alebo dokonca sa ho dotknem sa mi roztĺklo srdce. Pri slovách ...“bozkával by som ťa a ruky by mi blúdili kade tade...“ som sa nebránila a ďalej rozvíjala fantázie ktoré sa počas víkendu môžu stať skutočnosťou.
„Bude to naša prvá sobota no nie posledná.“
To dúfam. Naozaj som si predstavovala žeby to mohlo fungovať. A tešila som sa z toho.
Komentáre