Čo píše život teenagera

      Denne tam trávia tisícky či dokonca milióny ľudí svoj čas.  Radšej nechcem vedieť, koľko hodín zo svojho života som zabila ťukaním do klávesnice s ľuďmi, ktorých som v živote nevidela. Česť výnimkám. Občas sa podarí aj osobné stretnutie. Ale to je zas téma o čomsi inom.

     Milióny prázdnych slov, ktoré mi nič v živote nedali. Možno chvíľkové stavy šťastia, pocitu že si s niekým rozumiem     a chápe ma. Aj keď sedí za svojim počítačom na opačnom konci Slovenska. Možno má rovnaké problémy ako vy, prežíva to isté a spolu to ľahšie prekonáte. Pocit, že v tom nie ste sám.

    Nič sa však nevyrovná tomu, keď o svojich problémoch porozprávate skutočným priateľom, a tí vás potom objímu a povedia že všetko bude dobré. Internetový kamarát vás objať nemôže. Ani vás zobrať von aby ste sa odreagovali.  Jediné čo môže, je poslať vás zopár slov, ktoré vám zdvihnú náladu. Je tam pre vás, ale na ako dlho? Skutočný priateľ je tu pre vás stále. Vo dne v noci. Aj o štvrtej ráno, hoci možno bude trochu šomrať že ste ho zobudili. Ale je tu.

     Pochybujem že by o takomto čase niekto visel online. Sú aj také prípady ale to je už príliš. Nemusí tam byť vždy keď ho budete potrebovať. Preto, by ste sa do internetového víru kamarátstiev nemali veľmi namotať. Lebo nie sú také stále, ako tie skutočné.

  Ľudia z internetu vstúpia do vášho života, ale znova z neho odídu. Priateľ v ňom ostáva. Navždy.

      A čo hľadanie partnera cez sociálnu sieť? V dnešnej dobe veľmi obľúbené a rozšírené.  Aj mňa to zlákalo a mám to odskúšané. Vzťah na diaľku. Náročný na čas. Aj celkovo. Nič pre mňa. Odvtedy ako som mala chalana až z Košíc, čiže cez dvesto kilometrov odo mňa, začala som sa orientovať len na blízky okruh miest. Aj tak sú tí chlapi asi všade rovnaký. Či je zo západu, východu alebo zo srdca Slovenska. A na internete je ich kvantum. Len je ťažké hľadať ihlu v kope sena. Verím, že sa tak dá nájsť druhá polovička. Vidím to na šťastných tvárach svojich známych. Ale dá to veľa práce.

      Raz za čas sa mi tam podarí nájsť chalana s ktorým si perfektne rozumiem.  Nekončiace správy, usmievanie sa na obrazovku, zaspávanie až v neskorých hodinách. Nechceš stratiť ani minútu, chceš mať  s ním neustály kontakt. Hoci si ho v živote nevidela. Fotku nerátam, tá nemusí byť ani pravá. Problém vždy býva vzdialenosť. Tentoraz bol až z Čiech. Brno. Moje vysnívané mesto na vysokú školu. Aj on tam samozrejme študoval a domov chodil len raz za čas. Aj to bolo ďaleko. Šance na stretnutie minimálne. Napriek všetkému, aj keď bol skutočný, jeho život existoval úplne niekde inde. Chcene či nechcene, sme si však navzájom zasiahli do skutočných životov.  Ale pekne postupne...