Víkend hurá! Konečne som sa vyspala do ružova. Po otvorení očí sa mi v hlave zjavil okamžite zjavil obraz Michala. Nemôžem ho pustiť z hlavy. Hovorí sa tomu zaľúbenosť?
Okrem neho ma však v hlave stále mátali vysoké školy. Brno je výzva. A ja dám do toho maximum. Nevzdám to a keď to nevyjde na prvý raz tak o rok... Naštudujem si všetko potrebné, a ukážem im aké šikovné sú dievčatá zo Slovenska!
Čítanie dejín Českej republiky ma veľmi nenadchlo, hlavne mi to veľa nehovorilo. Je to iná kultúra, hoci sme kedysi boli bratia. Moje odhodlanie kolíše, ale to sú len chvíľkové stavy.
Do toho všetkého, mi prišla pekná správa od vzdialeného chlapca z Moravy, vraj mu chýbam, lebo ma nemá pri sebe. No teraz by som hlavne mala chýbať Michalovi. Ale je príjemné vedieť, že na vás myslí viac chlapov. Lichotí to môjmu sebavedomiu. Aj naďalej by som si rada čítala pekné vety adresované len mne, ale volal mi môj aktuálny frajer, preto som toho možno budúceho musela stopnúť a rozlúčiť sa.
Zopakovali sme si naše prvé rande na lyžiarskom svahu. Zatiaľ si pamätáme všetky stretnutia čo sme mali. Dnešok bol číslo šesť. Rozhovor o bývalých musel prísť. Vraj si ma jeho bývalá našla na sieti.
„Ako uhádla že som to práve ja?!“ mračila som sa na svoju polovičku, keď sme sedeli v aute. Bolo prítmie tak možno moje prižmúrené oči šelmy nevidel.
„Bol som s ňou osem mesiacov, vie aké typy sa mi páčia.“
„Tak dlho som ešte s nikým nevydržala,“ priznala som.
„Bude mi cťou, ak so mnou vydržíš,“ pohladil ma po líci.
„Nechystám sa od teba odísť... a tebe to tiež neodporúčam,“ podpichla som ho a pritiahla si jeho tvár bližšie k mojej. „Dosť bolo rozprávania...“ zavrela som oči a nechala sa unášať pocitmi.
Keď sme zaparkovali pred mojim domom, nechcelo sa mi od neho ešte odísť. Vypol motor, takže bolo počuť len hučanie rádia. A odtiaľ sa ozývali kadejaké tóny... vekový rozdiel bol cítiť aj v muzike. Nechápala som aké hity to počúvame. Zachytila som časť refrénu... „suck my dick“... a spustila som smiech. Ešteže Michal nevedel tak dobre po anglicky. Uprene mi pozeral do očí a vyžadoval si preklad.
„Nájdi si miláčik.“ Neprestávala som sa smiať.
„A môžeš to chcieť potom od teba?“ Tak asi celkom chápal o čom tá pesnička je.
„Ak si zaslúžiš, tak určite...“ Hodila som po ňom široký úsmev, dala letmý bozk na rozlúčku a zabuchla dvere na aute. Pohodový večer. S ním sa vždy cítim fajn. Zatiaľ.
Nebolo ešte tak neskoro, preto som stále v dobrej nálade zavítala na sieť a našla si jeho bývalú. Keď vie ona o mne niečo, aj ja si zistím. Naozaj sme vyzerali podobne. Tmavé vlasy, veľké modré oči, široký úsmev. Ona bola ale ešte mladšia. Fíha, to som nevedela, že môj chlap letí na také mladé žaby.
Komentáre