Niektoré dni mám pocit, že hodiny strávené v škole sú úplne zbytočné. Tak to bol i dnes. Avšak po vytúženom poslednom zvonení sa to už len a len zlepšovalo. Po obede s kamarátkou som sa mala stretnúť s Michalom. Dnes sme mali ísť do kina. Ale chcel ma vidieť čím skôr, preto na mňa čakal na dohodnutom mieste už v poobedňajších hodinách. Keď som ho uvidela po pauze niekoľkých dní, srdce sa mi prudko roztĺklo. Zabudla som ako dobre a sexi vyzerá. A to jeho strnisko! Pocítila som ho pri bozku na privítanie a prekvapivo sa mi to páčilo. Vyzeral tak mužne. Nemohla som z neho pustiť oči. „Chýbala si mi,“ zašepkal mi do ucha a silno ma stisol. Telom sa mi rozlial príjemný pocit tepla. Šťastie.
Obehli sme mieste obchody s oblečením, bavilo ma chodiť aj po pánskom oddelení a pomáhať mu vyberať módne kúsky.
„Chcem ti niečo kúpiť,“ potiahol ma k oddeleniu spodného prádla. Samozrejme.
„V tejto by si bola sexi...“ ukázal na červené čipky....“a v tejto na pomilovanie.“ Chlapec mal vkus to som musela uznať.
„Nechaj sa prekvapiť, čo mám na sebe dnes.“ Zapriadla som sladko, až mi neodolal a vášnivo si ma k sebe pritiahol priamo medzi regálmi.
„Dnes si ťa vychutnám.“ Stisk jeho silných rúk na zadku ma o tom presviedčal.
„Už sa neviem dočkať,“ naladila som ho na dnešný večer a s úsmevom si šla vyskúšať podprsenku, ktorá sa mu tak veľmi páčila.
Nákupné tašky som si šla uložiť k sebe domov. Michal ma čakal v aute. Náhlivo som pozdravila celé osadenstvo domu, vrátane Andreja, ktorý práve stál opretý pri okne a díval sa na zaparkované auto pred domom. Uhm.
Započula som hrubý hlas jedného z robotníkov, keď som ukladala tašky do chodby.
„Nejaký drzáň ti parkuje pred bránou!“ To bolo očividne adresované môjmu ocovi, ktorý vo veľkom pomáhal pri prestavbe domu.
A potom som ešte zachytila dodatok na Andreja, „to ti je sok, ber sekeru a rozbi mu to auto! Choď mu pohroziť!“ To ma pobavilo. Reakciu môjho milého, nesmelého a tichučkého Andrejka som už žiaľ cez buchnutie dverí nepočula.
So širokým úsmevom som znova nasadla do auta a vtisla Michalovi dlhý bozk. Zachytila som jeho pohľad smerujúci k domu.
„Čo tam vidíš?“ otočila som sa k oknu. Nič zaujímavé okrem ošumelej omietky domu okolo plastových okien a neudržiavaného plota, som nevidela. Ale cez okno bolo vidieť dovnútra.
„Aha,“ povedala som si skôr sama pre seba.
„To tento po tebe ide?“ Hodil hlavou tým smerom a nespúšťal odtiaľ pohľad.
„No á? O nič nejde.“ Mykla som plecom. Michal to už viac nekomentoval, ale zamyslený pohľad mal ešte aj o niekoľko minút neskôr keď sme vyrazili preč.
Komentáre