Nudný stred týždňa som si spríjemnila zas Michalovou spoločnosťou. Lebo Streda...
Dofrčal za mnou priamo do mesta práve keď som vychádzala z podniku kam chodievam na kávu.
Lebo po dlhých, únavných hodinách v škole sa treba dobiť energiou. Aby som ju potom zas mohla míňať, iným, lepším spôsobom. Krásne voňal. Ako vždy. Mnohokrát som po stretnutí s ním cítila na sebe jeho vôňu. Prenikavo.
Mama vždycky zvraštila nos a neodpustila si poznámku že smrdím pánskou voňavkou. A čo. Ja som ju zbožňovala. Mala som pocit jeho blízkosti aj keď so mnou už nebol.
Po bozku na privítanie, z ktorého sa mi roztĺklo srdce sme sa šli poprechádzať. Pekné počasie treba využiť. Po vyše hodinovej prechádzke sme došli až k zaparkovanému auta. S úľavou som sa usadila, pretože moje síce zbožňované vysoké topánočky neboli vyrobené zas až na také dlhé prechádzky.
Keď sa usadil aj Michal znova mi vtisol vášnivý bozk takže som bola rada že sedím. Dnes bol tak sexi.
Zahľadela som sa dopredu a cez čelné sklo sledovala práve parkujúce auto. Na boku skla mal Michal nalepenú čiernu ovečku ktorá sa počas jazdy vždy pohojdávala. Neviem čo vyjadrovala. Žeby bol čierna ovca rodiny? To mi na neho nesedelo. Až teraz som si na nej všimla pripnutý drobný čierny štipec. Musela som ho vziať do rúk.
„Si stým pripínaš ofinu?“ môj hlas znel milo, nie vyčítavo, ale moje oči možno signalizovali niečo iné. Naoko ľahostajne som ho vrátila naspäť. Michal sa načiahol a odopol ho. Myslela som si, že mi ho pripne alebo tak, ofinu som na to mala. On však otvoril okno a štipec vyšmaril von. To ma prekvapilo.
„Mrzko si sa na neho pozerala.“ Tak predsa, oči prezradia všetko.
„Veď si ho nemusel hneď vyhodiť,“ snažila som sa tomu hlúpemu štipcu neprikladať dôležitosť.
„Aj tak som ho už nechcel, teraz si tam môžeš dať niečo ty,“ s úsmevom mykol plecom a naštartoval.
Vozili sme sa po meste a okolí. Jeho nadšenosť pre šoférovanie sa nedala zakryť.
„Nie si hladná?“ nepočkal na odpoveď a už zatáčal na najbližšej odbočke, kde ceduľa signalizovala nejakú reštauráciu.
„Dnes vyberám ja,“ ujal sa jedálneho lístka tentoraz on. Usadila som sa tesne k nemu a obzrela si okolie. Nikdy predtým som tu nebola. Útulná pizzéria, znova obložené steny kameňom a drevom, krb kde tentoraz horel oheň. Pekné.
„Máš rada olivy?“ hodil Michal po mne očkom.
„Milujem ich.“ Tak ako teba. To som si však už len pomyslela. Znova zapichol pohľad do lístka a ja som ho mohla nerušene pozorovať. Orlí nos, strapatá štica padajúca do čela, a to sexi strnisko. Musela som ho pohladiť. Zaklapol lístok, očividne už vybral, a svoj iskrivý pohľad tentoraz venoval už len mne. Roztápala som sa v jeho horúcom, hlbokom, pohľade hnedých očí.
Keď servírka doniesla objednanú pizzu ešte stále sme sa navzájom vpíjali do očí. Romantika jak fras...
Komentáre