Čo píše život teenagera

      Učila som sa. Trošku ma ale rozptyľovala prítomnosť nášho chutného robotníka Andreja, ktorý mi tu za chrbtom čosi tĺkol. A tak som si skôr všímala jeho ako poznámky pred sebou.  Chutný úsmev má. Celý bol špinavý, znak toho že pilne pracuje a nefláka sa. Zistila som že račkuje rovnako ako ja, čo ma ešte viac upútalo. Mnoho chalanov mi povedalo, že to že račkujem je sexi. Už viem ako to mysleli, lebo aj bolo. Na ňom, nie na mne. Takže namiesto ekonomiky pred sebou, som si predstavovala akoby ma Andrej pretiahol na mojej novej veľkej posteli... Bolo treba ju predsa pokrstiť. A Andrej bol predsa chlap, ktorý mi teraz veľmi chýbal. Už som si naozaj musela niekde vybiť sexuálne napätie ktoré sa vo mne hromadilo. Veľmi súrne. Asi mi už z toho preskakuje. Idem po našom robotníkovi? Vyzeralo to tak že áno. A tiež tak, že by on nebol proti. Ale to som si možno iba nahovárala.

 Večer som si znova písala s Lukášom. Ďalší ťažko dosiahnuteľný chalan. Takže znova nič.

Ešte ma aj provokoval. Nedráždi hada bosou nohou!

Milujem košele na chalanoch. Nejako som sa mu o tom zmenila.

„Naozaj? Tak to si na naše stretnutie dám košeľu a uvidíme čo to s tebou spraví.“

„Takéto silné zbrane na mňa skúšaš? Ty provokatér.“

„Tak ako inak. Najväčšie.“

„A chceš risknúť že sa na teba vrhnem?“

„Veľmi rád toto riziko podstúpim.“

„A keď to urobím a ma odstrčíš, hanba hneď na privítanie.“

„No neviem, či by som ťa dokázal odstrčiť, až takú silnú vôľu nemám.“ Ani ja nie, chlapec ani ja. Hneď ako sa dostanem do blízkosti nejakého chalana, tak za seba neručím.

    Bola som rozhodnutá ísť za ním. Viem, trochu riskantné ísť do neznámeho mesta na stretnutie s neznámym chalanom. Čo ak je to nejaký zvrhlík, úchyl a maniak? Riziko tam bolo. Ale nízke. Tak som si to vyrátala. Uvidím ho, budem ho počuť, dotknem sa ho... ale čo potom? Ako sa budeme vídať? Možno to bude jeden krát a dosť, nikdy nevieš. Budúcnosť ukáže.

Teraz v prítomnosti, mi mysľou behala len jediná vec ... I need a man!