„Som myslela že ťa pozve,“ ozvala sa Dominika, keď sme skončili na záchodoch. Trochu súkromia.
Mykla som plecami. Úprimne, aj ja som stým trochu počítala. Ale nevadí.
„Vy spolu chodíte? Od kedy?“
„Nechodíme...“ jednoduchá odpoveď. „Bola som sním iba včera.“
„V aute? A čo bolo? Asi by si si mala dať Simča nohavice na výskum,“ mrkla na ňu s úsmevom. Zahryzla som si do pery, ale baby sa rozosmiali.
„Veľmi smiešne...“ radšej som išla vonku, kde ma čakal vysmiaty Michal.
„Čo je?“ opýtala som sa keď sa neprestával uškŕňať a chytil ma za ruku.
„Počul si niečo?“ Skúmavo som sa na neho zahľadela.
Nestihol odpovedať pretože sa k nám pridali baby. „Poďme pozrieť akí sú tu chalani.“ Štuchli do mňa a vybrali sa od nás preč smerom k zjazdovke.
Ostala som stáť na mieste a rozhliadla sa okolo. Zo zvyku som očami vyhľadávala sympatických chlapov. A čo že ma jeden držal práve za ruku. Potom som ho potiahla za babami.
„Nevieš kedy začnú znova hrať?“ Akurát sa na pódiu konala nejaká súťaž pre deti. Milé. Kvôli tomu som sem neprišla.
„Určite čoskoro, už ti nič neujde.“ Vtisla som mu pusu na líce.
„Som rada, že si tu so mnou. Aj keď to nebolo plánované.“
„Také veci sú najlepšie.“ Pravda.
Potom čo sme pobavene sledovali ľudí čo sa spúšťali z kopca, niektorí ako profesionáli, iní trošku horšie sa konečne zvukov rozoznel zvuk gitár.
„Lukáš! Poďme ľudia!“ zvolala som keď som ho uvidela stáť na pódiu. V Superstar som mu fandila.
Hral fakt dobre, len pre mňa neznáme pesničky. „Odfoť mi ho prosím,“ požiadala som Simonu keď vytiahla fotoaparát. Budem mať pamiatku. „Môžem aj vás dvoch spolu?“ namierila objektív na nás. Zachytila som jeho súhlasný pohľad. „Prečo nie?“
Potom sme išli spoločne do auta pretože bol hladný. Ach tí chlapi bez jedla nevydržia. Aspoň som sa trochu zohriala. Mojou prioritou ale bolo vidieť a počuť program. Preto aj keď sa Michal chcel venovať mojim ústam, po chvíli som ho už hnala von. Ako naschvál však Lukáš už dospieval, takže som ho nestihla. S problémami sme našli v dave baby, ktoré sa okamžite začali smiať a vymieňať veľavravné pohľady medzi sebou. Nechápavo som na nich pozerala. Prišlo mi to trochu trápne.
„Ste tam boli nejako dlho,“ šepla mi Dominika do ucha, tak aby to Michal nepočul a znova sa hlasno rozosmiala.
„Uhm,“ nevšímala som si jej poznámku, „prepásla som jeho vystúpenie.“ Naozaj som bola z toho sklamaná.
„Stálo to tam za to nie?“ štuchla do mňa. Zamračila som sa na ňu a radšej sa zadívala na pódium kde sa znova konala nejaká súťaž. Dneska si tej hudby veľa neužijem či ako?
Potom mi to však Desmod vynahradil. Najlepší! Ten ich bubeník je dokonalý! Vždy ma fascinovali bubeníci, ktorý skladbe vždy dodávali šťavu. A tie jeho tetovania na vypracovaných ramenách. Dosť zima na krátky rukáv, ale nech ich je predsa vidieť. A že som od neho neodtrhla oči. Teda, raz za čas som sa otočila za Michalom, ktorý ma držal za pás a hrial. Ale viac ma zaujímalo dianie pred sebou. Baby sa znova od nás separovali, čo som už ale nechala tak. Zas ja budem tá najhoršia už to vidím. Koncert som si užívala, hoci mi totálne odmrzli prsty na nohách. Ale určite som nebola jediná. Keďže to bola silvestrovská generálka nemohol chýbať ohňostroj. Kamarátky sa z ničoho nič zjavili pri nás. „Povedz že nejdeme čakať na ten hlúpy ohňostroj,“ hodila na mňa Sisa psie oči.
„Prečo nie? Však to bude hneď.“
„Ja si už necítim nohy!“ Hodila som na ňu ospravedlňujúci úsmev. „Neboj nič, rozmrazíš sa v aute.“
Vyhľadala som Michalove oči. „Odvezieš ich však?“
„Tak hádam ich tu nenechám,“ zasmial sa. Stisla som Simone rameno. „Tú chvíľu už vydržíš.“
Potom som sa oprela o Michala a čakala kým oblohu nerozžiaria prvé delobuchy.
„Pekné!“ zvýskli sme s Dominikou obidve naraz, keď sa nám nad hlavami zjavili spŕšky farebných iskier. Periférne som videla ako Simona otrávene dupoce nohami. Ach, tá si nevie nič užiť. Dominika ju odsunula nabok a chytila ma z druhej strany za rameno. „Je to super, kazí mi radosť!“ Zasmiala som sa a radšej znova venovala pozornosť blikajúcej oblohe. Ohňostroj netrval dlho ale aj tak stál za to. Na generálku slušné.
„Vidíš, prežila si to,“ mrkla som na jej naštvanú tvár. Zvrtla sa mi chrbtom a vybrala sa s davom smerom k parkovisku.
„Myslíš že si pamätá kde si zaparkoval?“ spýtala som sa pobavene Michala.
Komentáre