Kamarátky boli z nášho rozchodu vyvedené z mieri. Verili že to vyjde. Nuž nevyšlo. Chlapcovi stále asi nedošiel význam slova koniec, lebo mobil mi od rána zvonil už niekoľkokrát. Jeho problém. Každý prekonáva rozchod po svojom. On bojuje. Ja som už pokojná. Nie spokojná ale bez otravných myšlienok ktoré mi nedali spávať. Čistá hlava. Pripravená sústrediť sa na školu.
Až dokým som sa neprihlásila na internet kde samozrejme môj čerstvo bývalý na mňa čakal.
„Ahoj čo robíš že sa mi ani neozveš?“ Pchá. Nechápavý. Naozaj. Koniec láska moja. Koniec.
Škola je moja priorita. Nemám čas na vzťah. Ale pozrieť sa po pekných chlapcoch v autobuse môžem. Už nemám zapichnutý nos v knihe, čo vyjadrovalo nezáujem. Teraz už mám hlavu vztýčenú, prsia vypnuté a úsmev na perách. Už žiadny utrápený výraz.
Nová etapa môjho života začína. Bez neho. Večeri mi však neprospievali. Vtedy som sa ponárala do spomienok ktoré mi vháňali slzy do očí pri pomyslení že už nič podobné spolu nažijeme. Najlepší liek na starosti je spánok. V spánku nemyslíš, nespomínaš a neriešiš!
Komentáre