Dianie v škole ma netrápilo. Absolútny nezáujem a flákanie. Mala som iné záležitosti na starosti. Svoj vzťah. Svoj trochu naštrbený a polorozpadnutý vzťah. Nedalo sa mi sústrediť na školu. Myšlienky mi lietali úplne inde. Robila som si plány ako sa budem chovať keď sa znova stretneme. Budem taká aby si uvedomil že ja som tá NAJLEPŠIA pre neho! A on pre mňa! Ale kedy? Možno dnes, možno zajtra, možno o mesiac a možno už nikdy. Môže vzťah skončiť len tak bez toho aby sme si to povedali? Proste len pokračovať ďalej akoby sa nič zásadné neudialo. Len sa už nebudeme stretávať. Dá sa to? Dá sa dôležitá osoba s ktorou ste prežili mnoho krásnych chvíľ vymazať razom zo života?
Nechcela som odpovedať na takéto otázky. Ale mátali ma v hlave. Ako aj tá najhnusnejšia, podlá vec ktorú chalani, ale aj baby robia... Dokázal by ma podviesť? Automatická odpoveď je nie. On nie je ten typ. Ale aký typ? Musíš byť určitý typ aby si dokázal podviesť milovanú osobu? Alebo to záleží od okolností a od situácie?... Zbytočné otázky, odpovede sa aj tak nedočkám. A jeho sa to predsa nemôžem opýtať. Keď sa stretneme všetko sa vyrieši, porozprávame sa a bude dobre. Ale KEDY?! Možno je lepšie nemať nikoho , ako sa takto zožierať pochybnosťami o tom čo ten druhý robí a nerobí.
Myšlienky mi vírili v hlave ako otravný hmyz a spravili v nej jednu veľkú čiernu dieru. A tá černota ma ovládala. Ignorovala som jeho pokusy o kontakt. Mobil som si vypla na celý deň a v noci všetky jeho zmeškané hovory vymazala. To bol začiatok konca. Chcela som nech sa posnaží. To že sa snaží dostatočne som cez čierne myšlienky nevidela. Ozvala sa vo mne mrcha. A mrcha vydržala ďalšie dva dni ignorovania. Potom sa do vedomia dostala biela, pozitívna spomienka a chlapcovi som odzvonila za všetky pekné chvíle, kedy som s ním bola šťastná. Lebo také už viac nebudú?!
Chýbal mi. Ale bola som nejako zmierená s tým že je koniec. Keď príde budem rada ak sa to dá do poriadku. Keď nie tak...idem ďalej.Lebo život ide ďalej, či už s ním alebo bez nehol Tak.
Komentáre