Školské povinnosti som zvládala, hoci domov som chodila bez energie a elánu. Jedine Andrej náš pracovitý pomocník pri prestavbe domu mi dokázal na okamih pozdvihnúť náladu. Vždy po príchode domov som vyhľadávala jeho spoločnosť. Hoci len na pár minúť.
Najprv som sklamane zistila že ho nikde nevidím. So sklonenou hlavou som stúpala hore po schodoch obchádzajúc prekážky v podobe vriec cementu a kadejakého náradia. Pracovalo sa tu vo veľkom. Najkrajšia prekážka bol však Andrej. Zostali sme stáť tvárou v tvár a vo vzdialenosti pár centimetrov sa navzájom dívali do očí. Tak krásne mu iskrili, ako oceán pri slnečných lúčoch. Automaticky sa mi zdvihli kútiky úst keď sa mi pozdravil a snažil sa mi uhnúť na úzkom schodisku. Pri kontaktne, ktorému sa nedalo vyhnúť som cítila silný magnetizmus. Bohvie, či to cítil aj on. Podľa širokého úsmevu a toho že sa za mnou ešte otočil, som vedela že niečo tam predsa len bolo. Skvelé.
Nasledujúce dni sa toho medzi nami veľa žiaľ neudialo. Vždy keď som šla okolo neho zachytila som jeho pohľad, pozdrav, úsmev ale potom sa zas musel venovať práci. Však kvôli tomu tu je, nie aby sa mi venoval.
Raz som ho však objavila pri inej činnosti. Venoval sa športovej rubrike v novinách rozvalený na stoličke. Hneď ako ma uvidel hodil noviny na zem a prudko sa postavil. Pobavene som ho sledovala.
„Nespokojný s výsledkami zápasu keď si tie noviny tak šmaril na zem?“ Andrej veľmi nepatril k zhovorčivým typom ľudí, ale dnes sa prekonal a okrem úsmevu mi venoval aj pár slov.
„Nemôžem tu len tak nečinne posedávať, čo si o mne pomyslíš.“
„Záleží ti na tom čo si myslím?“ Uprene som ho prepaľovala pohľadom. Priblížil sa ešte viac smerom ku mne, až sa mi roztĺklo srdce.
„Vieš chcel som...“ Uprostred vety však zmĺkol pretože do miestnosti vošiel jeho šéf a tak ukončil našu krátku debatu, z ktorej mohlo vzísť niečo príjemné. Zaujímalo ma čo by Andrej chcel. On však nakoniec len mykol plecami a začal rukami kontrolovať stenu ktorú asi prednedávnom ostierkoval. Aspoň som si všimla jeho prsty. Trochu zašpinené od malty, zodraté, dlhé a hrubé. Uhm. Zahnala som divokú myšlienku do úzadia a pobrala sa hore do svojej izby zas sa venovať povinnostiam.
Komentáre